01. Ako to všetko začalo
1. Ako to všetko začalo
Ako sa to všetko začalo?
„Pred 1125 rokmi bola rodina Bordorov úplne rovnaká, ako každá iná šľachtická rodina vtedajšej doby. Vládli v Bordorskej ríši v mieri a v šťastí. Vo svete neboli skoro žiadne vojny, teda nepočítajúc tie, ktoré sa odohrávali medzi vtedajšími pirátmi a krajinou Garhodon na juhu od Bordorskej ríše, ktorá mala priateľské vzťahy so všetkými krajinami a kráľ Arex Bordor a kráľovná Targaryen Bordorová sa im vydali na pomoc. Jeho oddiely dorazili práve včas a dokázali poraziť pirátov a tým raz a navždy ukončiť vojnu, ktorá už začínala byť zdĺhavá. Garhodonský kráľ Feryon usporiadal na počesť víťazstva obrovskú hostinu, ktorá zocelila vzťahy medzi oboma krajinami. Nanešťastie sa však kráľ Tricion z krajiny Alcatar rozhodol zabiť kráľa Arexa a ovládnuť jeho obrovskú krajinu pre moc a peniaze. V hlavnom meste Garhodonskej ríše mal špeha, ktorý mu donášal správy, kde presne sa kráľ Arex nachádza. Keď sa kráľ Tricion dozvedel, že všetky dôležité osoby sú na hostine na počesť víťazstva, povedal špehovi, aby v meste našiel toho najlepšieho vraha a najal ho na to, na čo je určený.
Hostina bola vskutku krásna. Všade naokolo sa tancovalo, pilo sa drahé víno zadarmo, šľachtici vykrúcali mešťanky a roľníčky, roľníci zase vykrúcali bohaté dámy a šľachtičné. Nikto sa vtedy nepozeral na to, z akej vrstvy pochádza, jednoducho sa ľudia zabávali a to bol ten okamih, kedy z tieňa vystúpila smrť. Kráľ Feryon a kráľ Arex Bordor sa spolu prechádzali a horlivo debatovali. Zrejme riešili vtedajší deň. Ktovie? Práve keď prechádzali cez záhradu, v ktorej bolo málo ľudí, ich sledoval vrah z jedného krovia. V mesačnom svite zazrel svoj cieľ, vytiahol dve dýky, potichu prešiel za krovie a vrhol ich. Svoj cieľ neminul. Obe dýky sa kráľovi Arexovi zabodli do hrude a jemu sa podlomili kolená. Jeho starý priateľ Feryon ho pridržal a zakričal na stráže a doktora. Dorazila aj Arexova manželka kráľovná Targaryen a keď uvidela, čo sa stalo, pomiatla sa. Kráľ Arex prežil ešte nasledujúce tri dni, potom však, bohužiaľ, zomrel. Celá Garhodonská aj Bordorská ríša prežívala obrovský smútok. Ostatné krajiny takisto vyslovili úprimnú sústrasť.
O rok po tomto smutnom incidente vzrástla sila krajiny Alcatar. Kráľ Tricion bol vplyvný muž a tento krát sa zameral na kráľa Feryona, na ktorého najal toho istého špeha. Nevedel však, že Feryon tak ľahko nezabúda a celý rok žil v strehu. Keď sa vrah v noci vlúpal do jeho spálne, pripravený zasadiť mu smrteľné bodnutie dýkou, Feryon ho prekvapil a dokázal ho spacifikovať. Vraha mučili tri týždne. Nakoniec z neho vytiahli, že ho zaplatil kráľ Tricion a že kvôli nemu umrel aj kráľ Arex. Netrvalo dlho a už to vedel každý a všade.
Feryon mal pripravený skvelý plán ako zneškodniť Arexa, lenže v tej chvíli zakročila kráľovná Targaryen. Vyhlásila všetky krajiny za nepriateľov Bordorskej ríše a zrušila demokratickú monarchiu (myslené je to tak, že panovníci sa radili so šľachticmi, nakoľko v Bordorskej ani inej krajine nebol parlament) a tým šľachticov pripravila o všetky výhody. Prestala veriť úplne každému okrem rodiny a zaviedla absolútnu monarchiu (tzn., že panovník vládne absolutisticky, čiže neobmedzene a nie je ničím viazaný tak, ako to bolo doteraz.) V priebehu dvoch mesiacov zhromaždila obrovskú armádu a vytiahla na krajinu Alcatar. Medzitým, v tom čase, sa všetky krajiny postavili na stranu Triciona a krajiny Alcatar, pretože nesúhlasili s takým ráznym zakročením aj napriek tomu, že Tricion nechal zavraždiť iného panovníka a tým narušil stabilitu v Garhodonskej ríši.
Keď armáda kráľovnej Targaryen dorazila na hraničný priechod medzi Bordorskou a Garhodonskou ríšou, v strede priesmyku (vtedy ešte v strede úžiny, tzn., že to nebolo až také úzke ako teraz), zastavila ju malá hŕstka vojakov na čele so všetkými vodcami krajín. Bolo to len druhý krát v histórii, čo sa naraz stretli všetky hlavy štátu. Targaryen ani napriek varovaniu nechcela dopustiť ústup. Nakričala do nich a žiadala ich o ústup. Feryon vystúpil dopredu, keď sa kráľovná otočila na odchod a zakričal na ňu. Obzrela sa a povedal : „Vari si zabudla, aké to bolo pred pár mesiacmi dozadu? Naozaj chceš všetko zničiť, čo sme celé tie časy budovali?“ Feryon aj ostatní videli, ako kráľovná nachvíľu zaváhala, možno dokonca na chvíľu oľutovala všetko čo sa deje, no potom sa opäť otočila a zavelila na priamy útok. Hlavy štátu odbehli preč, utiekli ostrým šípom a zhodili na armádu kamene. Tie ich nezastavili ale spôsobili obrovské škody a zúžili úžinu len na priesmyk, ktorým prešlo len pár vojakov a hneď ako vyšli, zomreli. Tam skončil postup kráľovnej Targaryen, ktorá sa stiahla do mesta Bardok a pobudla tam pár dní, pokým nenačerpala sily a ďalšiu armádu. Nevedela však, že týmto jej krokom si absolútne pobúrila všetkých ľudí. Netrvalo dlho a zažila mnoho pokusov o jej zabitie, vojaci jej však boli stále lojálny, pretože verili, že to robí v mene kráľa Arexa a kládli za ňu život. Neskôr sa pridali mnohé šľachtické rodiny a nechtiac tým upevnili jej absolútnu moc.
Prešlo pár ďalších mesiacov a tento krát sa karty obrátili. Krajiny sa dohodli na jednotnom útoku na mesto Bardok. Zničili hradby, zničili mnoho domov a vyhnali kráľovnú na pláň. Jej obrovská armáda rozniesla na prach armádu útočníkov, ktorá však ako keby neubúdala a po čase sa ocitla za jazerom Maseno pri Illinskom lese. Tam padol kopec ďalších mužov, ktorým neskôr na počesť vykopali hroby do zeme a namiesto náhrobkov použili obyčajné tabule na nápisy (preto sa to miesto nazýva TABUĽOVÉ CESTY). Zatlačili ju až do mesta Alion. Jej armáda slabla, no išli jej posily. Celá krajina spravila chybu, keď sa radšej postavili na stranu šialenej Targaryen, pretože vraj nechceli byť ovládaní druhými krajinami.
Týždeň obliehania hradieb mesta a zámku Alion priniesli svoj úspech v podobe zvaleného múru. Spojené armády všetkých krajín zabili kráľovnú aj jej prisluhovačov a mysleli si, že hrozba je zažehnaná. Lenže vtedy dorazili posily. Všetci ľudia, ktorí boli schopní boja sa zišli pred Alionom. Boli ich milióny. Bordorská ríša ako tá najpočetnejšia zo všetkých zostavila obrovskú domobranskú armádu, ktorá za necelý deň rozniesla na kopytách všetkých vojakov z inej krajiny ako bola tá Bordorská.
Keď sa o smrti svojej matky dozvedel jej syn Carnes, zasvätil svoj celý život výcviku mladých vojakov a keď vraj príde ten pravý čas, vtedy, so svojou niekoľko miliónovou armádou zaútočí. Už v tomto čase má takmer dva milióny dobre vycvičených vojakov a každoročne pribúda niekoľko desiatok tisíc mladých mužov, ktorí sú pripravení na všetko.
Ty raz budeš jedným z nich, As´ril. Sľúb mi však, že dodržíš svoje slovo a nebudeš taký vôl ako ostatní, ktorí tieto táraniny žerú aj s navijakom a že sa pokúsiš o zmenu.“ „Sľubujem, ocko,“ povedal malý päť ročný As´ril, ktorý tento príbeh počúval každý večer pred spaním a zakryl sa dekou. Jeho otec Erden zhasol sviečku a zavrel dvere. As´rila pohltila tma a aj po dvanástich rokoch stále plánoval, čo by mohol spraviť, aby zastavil ďalšieho nasledovníka tohto bláznivého nápadu “ovládnuť celý svet“ a ako by on mohol nastoliť mier. Pri týchto myšlienkach zaspával každú noc a nikdy, veru nikdy, ho ten nápad neprestal fascinovať...
Komentáře
Přehled komentářů
Jasné, že sa nám to páčilo! Páčilo sa mi to, ako to začalo: otec rozpráva vnukovi príbeh, ktorý sa odohral kedysi dávno. Teším sa na novú časť.
Re: ...
(CooceR (autor), 15. 9. 2014 15:13)Ďakujem pekne :) Čakal som len na to kým sa niekto ozve :) Zombie príbeh je rozpísaný, pridám ho sem čím skôr sa mi bude dať :)
...
(dead, 14. 9. 2014 12:08)