28. Nepriatelia nablízku
28. Nepriatelia nablízku
1.8.2012
Opäť ubehlo pár dní, presnejšie dvadsaťpäť. Za ten čas sa v kolónii udialo veľa vecí. Scraxovia si postavili vlastný príbytok a po celý ten čas pomáhali ľuďom pri práci. Spočiatku sa ich ľudia stále báli, no po týždni zistili, že sa nieto čoho báť a morálka celej kolónie rapídne stúpla. Za tento čas sa ešte Mikovi podarilo presadiť plán tunela až pred Seatlle. Scraxovia na tom posledný týždeň usilovne pracovali a prekopali sa až na koniec Pendletonu. Keď sa tadiaľ šiel pozrieť Danny na aute, tak uznal, že to bol dobrý nápad, pretože mohli ísť do Pendletonu priamo a rýchlo. Ešte sa však budú musieť namontovať svetlá a kvôli nim aj potiahnuť elektrina. To sú však plány do budúcich pár mesiacov, kým nezačne zima. Za tento čas Mike spolu s päťdesiatimi Scraxmi a päťdesiat členným tímom Delta preskúmal územie okolo kolónie v okruhu štyridsať kilometrov a našli veľa potravín a dokonca aj ľudí. Tí sa ich najprv kvôli Scraxom báli, ale potom ich to prešlo. Za ten čas sa počet kolonistov rozrástol na číslo päťtisíc a dokonca sa tu narodilo päťdesiat detí. Mike má o starosť navyše, pretože aj Martina otehotnela a o osem mesiacov bude rodiť. On sa však s toho teší a stále sa preto usmieva a teší sa na svoje bábätko. Jack a Susan na tom sú rovnako, Susan otehotnela približne rovnako ako Martina. Troyovi sa konečne podarilo si nájsť priateľku, ktorá sa volá Jane. Má vysokú a štíhlu postavu, krásne dlhé nohy (aspoň podľa Troya) a krásny úsmev, ktorý zdobia jej žiarivé zelené oči. Charlie, Nicol a Mark si svoj život žili stále stereotypne a u nich sa nič nezmenilo...
05:00
Budík na stolíku vedľa postele začal zvoniť. Mike rozlepil oči a rýchlo ho zacapol, aby nezobudil aj Martinu, ktorá vedľa neho sladko spala a na budík zareagovala len zamechrením sa a otočením na druhý bok. Mike si pretrel oči a postavil sa. Pozrel sa von oknom a z najvyššieho poschodia novopostavenej bytovky mal krásny výhľad na celú kolóniu. Obloha bola stále tmavá, no nad horizontom sa jemne črtala zlatistá farba, ktorá naznačovala príchod slnka. Mike roztiahol závesy a päť minút ticho sledoval okolie. Potom závesy zase zastrel a obliekol sa do svojho vojenského obleku, ktorý sa mu pomaly ale isto začal drať a Mike potreboval nový. Preto sa rozhodol, že niekedy skočí do Seatllu. Keď už bol oblečený, vyšiel von z bytu a potichu zavrel dvere. Prešiel päť metrov naľavo ku ďalším dverám a zaklopal na ne. „Áno. Už sa obúvam,“ ozval sa hlas a dvere sa o chvíľu rozleteli. Jack vyšiel na chodbu a potriasol si s Mikom ruku. „Dobré ránko.“ „Aj Tebe, Jack. Ako sa má Susan?“ Jack sa usmial. „Má sa skvele, len nemôže spať, lebo stále rozmýšľa nad tehotenstvom, ale snáď ju to čo najskôr prejde. A čo Martina?“ Mike a Jack sa pohli smerom ku ďalšiemu bytu. „Martina zase drichme ako dieťatko. Väčšinu dňa prespí, alebo presedí doma. Takisto rozmýšľa nad tehotenstvom a zrejme sa tým trápi. Mali by sa so Susan porozprávať, zrejme by im to obom pomohlo.“ „To je dobrý nápad, Mike.“ Dorazili ku dverám a ani na ne nestihli zaklopať a už sa z nich vynoril Troy. „Pardon, že meškám. A inak dobré ránko.“ Ešte si zapínal košeľu a dokonca si ani nezaviazal šnúrky. Jack a Mike chvíľu počkali a potom všetci traja vyrazili von.
Ako náhle vyšli von, ovalil ich teplý augustový vánok. Troy sa zhlboka nadýchol. „Konečne na vzduchu.“ „Tak. Tak,“ pritakal Jack a napodobnil ho. Mike sa usmial a pomaly kráčal k bráne kolónie.
Keď tam došli, Mike sa strážnikov opýtal, či nič zaujímavé nevideli. Odpovedali záporne a Mike ich teda požiadal, nech otvoria bránu a keď ju otvorili, vyšli von. Mike, Jack a Troy si zaumienili, že každé ráno budú o piatej chodievať na poľovačku do okolitých lesov a ak niečo ulovia, večer si spravia guľáš alebo grilovačku. „Snáď ulovíme nejakého diviaka. Taký guľáš z diviny by som si dal,“ zalizoval sa Jack a pomaly postupoval do lesa. Mike využil svoje nové schopnosti a tiež sa zhlboka nadýchol. Hneď ucítil pach zvierat, ktoré po lese brázdili. „Cítim medveďa, líšku, tri srny, dvoch diviakov a pár zajacov a rysov.“ „Skvele. Čo si ulovíme?“ „Ešte cítim jeleňa,“ dodal Mike. „Kto je za diviaka?“ opýtal sa Troy a všetci traja zdvihli ruku. „Poďme na to, Mike. Zaveď nás za ním.“ Mike sa opäť nadýchol a podľa pachu určil jeho približnú polohu na juhozápad od nich asi tak kilometer a pol. Mike sa poklusom rozbehol tým smerom a všetci ho nasledovali.
Po piatich minútach prešli asi trištvrte kilometra. Mike sa nadýchol a diviaka zacítil bližšie než predtým. Takisto však ale blízko ucítil medveďa. „Diviak je blízko, asi pol kilometra. Lenže blízko je aj medveď. Prikrčte sa a pomaly poďte za mnou. Dávajte si bacha na suché halúzky.“ Poslúchli ho a vyrazili za ním. Po chvíli vedľa nich niečo zašušťalo. Z kríkov sa vynoril obrovský medveď, ktorý si stúpol na zadné a mocne na nich zareval. Mike sa postavil na čelo skupiny a počkal, kým medveď doreve. Potom otvoril ústa a zareval aj on, no jeho rev sa ozýval omnoho ďalej. Medveď sa zháčil, zakňučal a odbehol preč. „Tak to teda bolo niečo!“ zakričal Jack a všetci sa začali smiať. Potom však pokračovali v hľadaní diviaka. Mike pomocou čuchu zistil, že diviak začal utekať ďalej od nich a preto pridali do tempa. Bežali asi päť minút, no potom sa Jack a Troy zadýchali a Mike čakal. Diviaka cítil veľmi blízko. Možno dvesto metrov. Všetci prikrčení sa pobrali ku kríku, do ktorého sa potichu schovali a nakukli z druhej strany. Konečne uvideli diviaka. Mike sa ku nemu chcel rýchlo dostať a zabiť ho, no zrazu sa ozval výstrel a z diviakovej hlavy nič neostalo. Stiahli sa naspäť do kríku a sledovali, čo sa stane. Zrazu vybehol bandita a prišiel ku diviakovi. „Aha, raňajky!“ Druhý sa z diaľky začal rehotať a povedal mu, nech si pohne. Bandita rýchlo vtrepal diviaka do vreca a vyrazil za druhým banditom. „Banditi,“ poznamenal Troy. „Áno. Ale čo robia tak blízko? Pred týždňom sme boli na poslednej obhliadke a žiadni tu neboli.“ „Mike, prišli nedávno. Musíme ich sledovať a zistiť, kde táboria,“ povedal Jack. „Máš pravdu. Poďme!“ Mike vyrazil ako prvý a pomaly šli po stopách banditov.
Podľa ich hlasu ich sledovali asi desať minút južne. Svah sa tam prudko znižoval a pod ním uvideli obrovský tábor. V tom tábore bolo asi päťsto banditov. Možno aj viac. „Mike. Je ich príliš veľa. Ako ich porazíme? Na našu stranu sa určite nepridajú a aj tak som proti.“ „Pôjdem tam sám. Nič mi nemôžu spraviť. Mám kožu hrubú ako Scraxovia. Už ma nezraní ani rezná rana. Už ani necítim, keď mi stokilový balvan padne na ruku. Nebojte sa. Ak sa to zomelie k najhoršiemu, tak zarevem a zavolám Scraxov a tí ich tu rozomelú ako fašírky.“ „Dobre, Mike. Ale dávaj si pozor, naozaj. Martina je tehotná a tvoj syn alebo dcéra chce mať otca,“ povedal Jack a Mike sa naňho usmial. „Ďakujem, Jack.“ Potom sa otočil a vybral sa dole svahom ku stanom banditov.
Pomaly liezol dole kopcom a zastavil sa pri jednom stane. Pozrel sa, či ho niekto nesleduje a keď zistil, že nie, tak vystrčil pazúr na ukazováku a pomaly začal vyrezávať otvor do stanu. Keď ho prerezal, potichu vliezol dnu.
V stane bolo málo vecí. Tri stoly, šesť stoličiek, dva spacáky a tri deky. Mike to tam ani neprehľadával a vykukol von zo stanu. Hneď však zaliezol naspäť, lebo uvidel tých dvoch banditov aj s mŕtvym diviakom, ktorému z hlavy ešte stále striekala krv všade po zemi. Vošli do stanu hneď vedľa a Mike počul ich hlasy. Pomaly opäť vykukol a keď zistil, že ďalší bandita je najbližšie až o stopäťdesiat metrov, vyšiel von. Potichu sa dostal ku vedľajšiemu stanu a nazrel dnu. Uvidel tých dvoch banditov, ako sa skláňajú nad svojím úlovkom. Mike potichu vliezol do stanu a vytasil pazúry na oboch rukách...
Komentáře
Přehled komentářů
Ďakujem DanielG :) Som na ne zvedavý :3 Ohľadom konfliktov? Tie ešte len začínajú :P
Obrázok
(DanielG, 1. 12. 2013 20:08)
Pekné konečne nejaký konflikt bude :-D
ohľadom toho obrázku ešte som nezačal lebo som mal ťažký týždeň a víkend :-D pokúsim sa o nejaké obrázky tento tyzden
Ďakujem :)
(CooceR (autor), 2. 12. 2013 16:40)