29. Infiltrácia
29. Infiltrácia
1.8.2012
05:45
V stane sa ozvalo zapukanie. To bolo od toho, ako Mike vytasil pazúry. Jeden bandita sa obzrel, ale neskoro. Mike ich oboch chytil za hlavy a mocne im ich stlačil, čím im vryl do hlavy pazúry a obaja zomreli. Mike sa chvíľu hrabal v papieroch na stole a keď nenašiel nič zaujímavé, vykukol von zo stanu. Nanešťastie ku stanu mierili piati banditi. „Fred, Greg! Už ste mali byť z lovu dávno naspäť!“ reval jeden z nich a to prilákalo pozornosť ostatných. Mike rýchlo vbehol hlbšie do stanu a vyrezanou dierou vybehol von. Prebehol za ďalší stan a čakal. Banditi zatiaľ vliezli dnu a zrazu sa ozval krik. „Máme tu špióna! Okamžite prehľadajte všetky stany!“ Banditi povyliezali zo stanov a kontrolovali sa navzájom, či jedným z nich nie je špión. O minútu Mike zacítil, ako sa ku nemu blíži jeden bandita. Ten šiel skontrolovať miesto za stanom. Mike sa pripravil a keď vojaka zazrel, zaryl mu pazúry do hlavy a potichu ho položil za stan. „Niečo som tam počul!“ zakričal ktosi a ku Mikovi sa hrnula kopa banditov. Ten na poslednú chvíľu preskočil za ďalší stan a schoval sa zaň. Ako náhle tam banditi dobehli, zhrozili sa. Vojakovi vytekal mozog z hlavy, pretože Mike mu spravil dieru do hlavy. „Nájdite toho bastarda!“ Mike pomaly cúval dozadu a zrazu do niečoho narazil. Bol to bandita otočený chrbtom k nemu, ktorý tiež cúval. Nachvíľu sa im stretli pohľady, no Mike mu preťal krk a rozutekal sa o päť stanov ďalej. Bandita v momente kľakol na kolená a krv z tepny ostriekala plachtu na stane. „Zabil niekoho ďalšieho!“ Banditi splašene pobehovali sem a tam. „To zrejme nie je človek, ale zviera! Niečo, čo má pazúry mu prerezalo tepnu. Pozrite sa! Sú tu stopy po troch pazúroch!“ Mike sa usmial a dostal geniálny nápad. Pomaly začal vrčať čoraz hlasnejšie. „Počujem vrčanie! Poďte za mnou!“ Mike čakal. Dobehol prvý bandita a v momente chrčal, pretože mal rozťaté hrdlo a ústa plné krvy. Ostatní len neveriacky hľadeli na Mika, ktorý mal vytrčené pazúry a z bláznivým pohľadom na nich hľadel. Ten pohľad ich rozžieral zvnútra a všetci dostali strach. Nanešťastie sa tam dostal ich veliteľ. „No čo tu len tak stojíte? Zabite ho konečne! Je to len jeden chlap!“ Spustila sa streľba a Mike zaliezol za stan. Guľky mu nemohli ublížiť, ale on si tento boj vychutná. Rozbehol sa skrz stany pred ním a ocitol sa za skupinkou päťdesiatich banditov. Pomaličky sa prikradol a potom zareval. Banditi sa strhli a Mike im všetkým popresekával hrdlá. Potom sa snažil potichu stiahnuť, ale nešlo to, pretože zem pod ním sa nasiakla litrami krvi banditov, ktoré prelial. Krik umierajúcich prilákal celý tábor a onedlho Mika obkľúčili.
Mike stál sám na neveľkej skale a mierilo naňho vyše štyristo zbraní. „Kto dočerta si?“ zreval jeden z nich a namieril naňho prst. „Som boh. Ovládam smrť a život,“ odvetil Mike a strašidelne na nich zazrel. „Ale netrep! Boh predsa neexistuje!“ povedal jeden bandita no druhý mu hneď oponoval : „Niežeby som veril v Boha, ale vidíš, že nie je obyčajný človek. Je to mutant!“ „Máte pravdu. Som mutant. Máte dve možnosti. Buď sa odtiaľto odpracete alebo vás všetkých zabijem.“ Banditi sa začali smiať. „Ty? Jeden proti štyristo? Nemyslíš si, že aj napriek tvojím špeciálnym schopnostiam na to nemáš?“ povedal jeden a Mike sa namiesto odpovede začal smiať. „Čo je tu kurva také smiešne?“ „Pomýlil som sa. My vás zabijeme!“ Mike zareval na plné hrdlo a hodil sa za skalu. Ozvala sa paľba a o tri sekundy sa ozval rev, ktorý prichádzal čoraz bližšie. Mike nakukol ponad skalu a uvidel, že banditi cúvli a mierili na vrch kopca a ani sa nestihli poriadne zoradiť a pripraviť a už z vrchu kopca začali vyskakovať Scraxovia. Ako náhle dopadli pred Mika, rozbehli sa ku banditom a trhali ich hlava nehlava. Ozvala sa streľba no po pár minútach bol koniec. Scraxovia kompletne prehľadali celý tábor a našli kopec jedla a munície. Mike nakázal všetkým Scraxom čo prišli, aby nabalili čo najviac munície, jedla a aby to odniesli späť do kolónie. Poďakoval im za pomoc a rozbehol sa hore kopcom ku kríku, v ktorom sa ukrýval Jack a Troy.
„Jack, si tu?“ „Áno. Stále však nemôžem uveriť tomu, čo sa tam stalo,“ odvetil Jack a pozrel sa na Mika. „Ani ja tomu nemôžem uveriť. Jednoducho si sám len tak zabil päťdesiatpäť banditov a to si mohol zabiť viac. Len si sa s nimi hral. Potom ťa obkľúčili a ty si zavolal Scraxov a tí ich porozhadzovali všade po okolí,“ užasnute povedal Troy. „Bolo to príliš nechutné, prišlo mi zle,“ povedal Jack. „Mal som sa nechať zabiť?“ nervózne sa opýtal Mike a začal prešľapovať na mieste. „Určite nie, nemyslel som to tak. Myslel som to tak, že ten masaker, čo si vytvoril spolu so Scraxami je úchvatný, nechutný, ale najmä hrozivý a účinný. Takýmto spôsobom môžeme odvrátiť hrozbu všade naokolo kolónie.“ Mike prikývol, potom si však na niečo spomenul. „Päťtisíc Scraxov je stále málo.“ „Málo?“ udivene sa opýtal Jack a postavil sa na nohy. „Áno. Na také veľké územie, aké chceme kontrolovať. Musíme sa spojiť z ďalším brlohom Scraxov.“ „Zbláznil si sa? Čo ak sú silnejší ako my? Čo ak nás zničia v priebehu minúty? Čo ak to nie sú Scraxovia, ale nejakí horší mutanti, ktorí sa s nami hrať nebudú ako ty z banditami? Čo ak...“ „Prosím ťa, prestaň!“ Mike zvýšil hlas a Jack prestal. „Jack, ty dobre vieš, že je to dobrý nápad. Ak by počet Scraxov stúpol na viac než desaťtisíc, mali by sme obrovskú šancu ovládnuť väčšie územie a zombie by sa mali báť nás a nie my zombie. Zo severu sa na nás stále valia masy zombie a sto Scraxov, ktorých som tam poslal ich dlho neudržia. Scraxom síce stačí ich krv a zhnité mäso ako potrava, no oddýchnuť si nestihnú. Tí Scraxovia sú tam už týždeň a správy, ktoré mi podávajú Scraxovia posli nie sú priaznivé pre nás. Jeden Scrax tam vydrží už len maximálne dva dni, takže tam musím poslať komplet novú stovku Scraxov a týchto sto musím nechať oddýchnuť týždeň, možno aj dva. Potrebujeme sa skontaktovať s ďalším brlohom Scraxov. Je to nevyhnutné!“ Jack bol chvíľu ticho a potom prikývol. „Máš pravdu, Mike. Prepáč. Poďme odtiaľto čo najrýchlejšie preč, prosím.“ Mike prikývol a spolu z Jackom vyrazil naspäť do kolónie.
06:30
Mike, Jack a Troy stáli pred bránami kolónie, ktoré sa pomaly otvárali. Všetci rýchlo vbehli dnu a utekali za Dannym.
Ten bol vo svojej pracovni a usilovne na niečom pracoval. Zrazu vtrhli do jeho kancelárie a Danny skoro vyskočil z kože. „Čože vás tak súri, páni?“ opýtal sa Danny a položil ruky na stôl. „Danny, musíme s tebou niečo dôležité prebrať.“ „A to?“ „Ide o to že... Ide o to, že sa chceme skontaktovať s ďalším brlohom Scraxov a spojiť sa s nimi.“ Všetci traja uprene sledovali výraz Dannyho tváre, ktorý sa zmenil zo zaujatého na prekvapený. „Prečo tak zrazu?“ Mike si uľavene vydýchol, pretože čakal, že Danny vybuchne od zlosti. „Scraxovia na severnom fronte prestávajú vládať. Musel by som poslať oslabenú stovku namiesto nich a stovku totálne zničených Scraxov poslať naspäť. Momentálne nám nič iné neostáva, no ak by sme sa skontaktovali s brlohom severne od Seatllu, mohli by zaútočiť zo severu a rozdrviť zombie a spolu z našimi Scraxmi by sa mohli vrátiť sem ku nám.“ „Moment... Ty chceš, aby sa ku nám nasťahovali?“ „Pozri sa Danny... Ty chceš, aby sme sem sťahovali ľudí a s tým ja súhlasím, veď v jednote je sila. Lenže to isté platí aj v prípade Scraxov. Sú síce strašne silní, no v počte päťtisíc nezmôžu nič a o rok môže byť po nás. V U.S.A žilo približne tristotrinásť miliónov ľudí. Prežilo možno stotisíc. Proti nám stojí masa tristotrinásť miliónov zombie. Nemáme proti nim šancu, ak sa nespojíme z mnohými brlohmi. Ak to urobíme, postupom času môžeme vyčistiť celé U.S.A a nastoliť poriadok. Ďalšie generácie, naše deti, môžu postupne odbremeniť celý svet od zombie. Naozaj tú predstavu odmietaš?“ Jack a Troy boli užasnutí tým, čo Mike povedal. Danny sa pozrel na Mika a povedal : „Fajn, ale do dvoch týždňov nech si naspäť.“
Ďakujem pekne ;)
(Coocer (autor), 23. 12. 2013 20:05)