36. Opustený
36. Opustený
28.11.2013
„Mali by sme začať...!“ Greg nestihol dopovedať a ozval sa obrovský rachot a Mikovi sa zahmlilo pred očami a skolaboval.
23:58
Mike otvoril oči a prebudil sa v tme. Naokolo bolo také ticho, až počul zvuk jemného vánku, ktorý si pospevoval pieseň o dni, ktorý sa za chvíľu ukončí. Mike síce nemal pojem o čase, ale podľa tmy si domyslel, že je minimálne desať hodín v noci. Snažil sa posadiť, ale mierne ho zabolelo v bruchu. Celé telo mal úplne ochabnuté. Čo sa mu to pre boha stalo? Odkryl si perinu a na bruchu si našiel, už zahojenú, ale obrovskú ranu, ktorú mu spôsobil veliteľ Scraxov. Keď tak nad tým porozmýšľal, bol to naozaj veliteľ Scraxov a to čo sa stalo bolo naozaj, či len halucinácia v jeho hlave? Zaťal zuby a posadil sa. Cítil ako mu zmeravelo telo a zakrútila sa mu hlava. Dlho sa nehýbal, veď preležal asi rok aj pár mesiacov! Pomaly sa bosými nohami dotkol studenej betónovej zemi a pocítil chlad, ktorý mu napovedal, že toto je skutočné. Opatrne sa postavil a prešiel ku stolu, ktorý bol asi päť metrov od lôžka, na ktorom ležal celý ten čas. Na stole bolo prekvapivo všetko jeho vybavenie.
Trvalo mu asi desať minút, kým sa obliekol do svojej tmavozelenej výstroje a kým si do vačkov popchal všetky vecičky a zbrane, najmä jeho obľúbené vojenské nože. Pozrel sa von oknom a potom si uvedomil jeden hrozivý fakt : Kolónia bola opustená! To naznačovalo buď niečo hrôzostrašné alebo ak vedenie prebral do vlastných rúk Troy a Jack a našli výhodnejšie útočisko v meste Pendleton alebo v meste Seatlle. Mike podišiel k dverám, že ich otvorí, no zarazil ho list, ktorý bol na nich priklincovaný. Strhol ho z dverí a podišiel ku oknu, aby pomocou mesačného svitu prečítal, čo je na ňom.
Ahoj Mike!
Viem, že sa prebudíš, preto Ti píšem. 10.08.2013 opúšťame kolóniu a mierime do Kanadských hôr ako si chcel pôvodne Ty. O mesiac by sme tam podľa všetkého mali doraziť. Viem, že sa neuvidíme minimálne dva roky, pretože kým Ty dôjdeš až sem, ubehne veľa času a možno nás aj všetkých zabijú zombie. Mimochodom Ti ešte oznamujem, že som Ti porodila synčeka! Volá sa Alex Trent. Narodil sa 26.06.2013. Kým si bol v posteli, boli sme obaja pri Tebe každú chvíľu a dokonca si ho držal v náručí. Vieš si predstaviť, aké krásne to bolo, keď Ti náš drobček svojou malou rúčkou chytil prst a rozplakal sa? Bolo to rozkošné. Prosím nájdi nás, budeme Ťa čakať. Prosím Ťa ešte o jednu vec. Teraz ako to čítaš, sľúb mi, že sa ku mne dostaneš. Potrebujem Ťa aj ja, aj ostatní. Milujem Ťa!
Tvoja Martina..
Mike list poskladal a dal si ho do náprsnej kapsičky, potom sa oprel chrbtom o stenu, zošuchol sa na zem a rozplakal sa. Bol šťastný, že má syna, no v zároveň smutný, že ho nemôže vidieť a mať pri sebe aj jeho aj Martinu. Poplakal si asi päť minút. Potom sa pozviechal a poriadne sa nadýchol a zovrel päsť. „Martina, sľubujem, že si Ťa nájdem!“ povedal odhodlane do vetra a vyrazil von z nemocnice.
Kolónia bola prázdna. Ani stopy po zombie, ale Mike to nechcel riskovať. Rozutekal sa ku bráne, no potom si všimol zaparkované vojenské vozidlo neďaleko nemocnice. Pobehol ku nemu a zistil, že aj tam je list.
Toto auto sme ti nechali, Mike. Mal by si dôjsť aspoň po hranice s Kanadou. Mapku máš v priehradke v dverách. Nájdeš nás niekde pri mestečku Prince Rupert v Kanade.
Jack a Troy..
Mike sa usmial a nasadol do auta. Naštartoval ho a auto fungovalo. Rozsvietil svetlá a pohol sa smerom ku bráne. Tá bola samozrejme privretá, aby sa nijaký zombie nedostal dnu a pred bránou ich bolo asi dvadsať. Svetlá ich prilákali a zúrivo vrčali a prepchávali ruky cez malú medzierku medzi dvomi kusmi železa, ktoré tvorili bránu. Mike vystúpil z vozidla a zhasol motor, aby ušetril čo i len centiliter paliva. Podišiel ku bráne a potiahol za ruku prvého zombie. Ako náhle zazrel jeho hlavu, bodol a proces opakoval až kým pred bránou neostali len traja, ktorý sa bližšie nemohli dostať cez kopu mŕtvych tiel. Mike s námahou otvoril jednu polku brány a hneď sa naňho vrhol jeden zombie, našťastie ústami na jeho pripravenú čepeľ noža. Druhý skončil s prebodnutým okom a ten posledný okúsil prieraznosť Mikovej dýky cez jeho lebečnú kosť. Mike vybral dýku z jeho hlavy a zasunul si ju do puzdra. Nasadol do auta zhlboka sa nadýchol. Prekypoval zmiešanými pocitmi a vopred ho hnala nekonečná nedočkavosť spoznať vlastného syna a stretnúť sa s Martinou, Jackom, Troyom a ostatnými. Naštartoval motor, dupol na plyn a rýchlo sa hnal po diaľnici smerom do Kanadských hôr, kam mali namierené jeho priatelia...
Komentáře
Přehled komentářů
Zajtra bude 37-ka tak verím že aj tá bude super :3
27-ka
(CooceR (autor), 8. 4. 2014 19:16)zajtra by mohla byť podľa všetkého :) a ďakujem za pochvalu :3
Ďakujem :)
(CooceR (autor), 8. 4. 2014 20:58)