47. Spolupráca
47. Spolupráca
30.11.2013
05:00
Plán už mali vymyslený, potrebovali len obehať okolité mestá a zistiť, či nenájdu nejaký autobus, na ktorý by sa dal namontovať generátor. Na túto úlohu Mike vybral len seba a Garetha. Johnovi vysvetlil, že musí dávať pozor na ostatných a preto musí ostať. Jemu sa to samozrejme nepáčilo, ale nakoniec sa podriadil Mikovej prosbe a ostal v chate. Gareth a Mike potom nasadli do džípu, ktorý ostal po banditoch a vybrali sa prezerať okolité mestečká.
Prešlo päť hodín a minula sa im polovica benzínu. Mali ešte jeden kanister, ale vedeli, že to nebude stačiť na hlbšie preskúmavanie územia. Zrazu zachrčala Garethova vysielačka a ozval sa z nej Johnov hlas. „Ako vám to ide?“ „John? Ako si sa dostal ku vysielačke?“ „V tom dome kde ste boli je fakt kopec mŕtvol a kopec príslušenstva. Všetci sú v chate a hrajú karty, ja som aspoň nachvíľu vybehol von a hodinu sa snažím dať nabok veci, ktoré by sme mohli neskôr potrebovať.“ „Hodina je podľa teba len chvíľa? A aké veci napríklad?“ „No napríklad celý set skrutkovačov, kľúčov a podobných vecičiek na montovanie toho generátora. Našiel som to v jednej z vrchných miestností. Skúšal som všetky kľúče a zistil som že jeden pasuje na skrutky generátora. Ostatné by mohli pasovať na vymontovanie zadných sedačiek z autobusu. Hej, a aby som nezabudol, našiel som aj vŕtačku aj uťahovačku.“ „Dobrá práca, John, ale už sa vráť naspäť, len tak pre istotu a už nám nevolaj, ak by sme sa náhodou motali popri banditoch.“ „Jasné. Tak sa teda držte..,“ povedal John a zložil. Gareth odložil vysielačku a pozrel sa na Mika, ktorý celý hovor počul a rozmýšľal. „John nám ušetril prácu s hľadaním kľúčov a vŕtačiek. Vynikajúci nápad, lenže kde do riti získame ten zasraný autobus?“ „Kľud, Mike, nečerti sa.“ „Tebe sa to povie. Bol som dlho v kóme, dostávam sa do formy, a za cestou do kolónie mi bráni to, že nemáme autobus, ktorý by mal strašne veľa elektrickej energie a ktorý nám treba, lebo sa do džípu všetci nevmestíme.“ „Chápem ťa, ale sústreď sa. Hľadaj všade.“ „Sme uprostred ničoho! Myslíš si to, Gareth, že uprostred ničoty zrazu nájdeme autobus?“ Mike sa ako keby preriekol a keď prechádzali cez mesto, ktoré on nepoznal, a ani nemalo uvítaciu ceduľu, pri budove sa im zjavil autobus. Mike trhol volantom do strany a zahol k nemu. „Aha?!“ víťazoslávne zvolal Gareth a uštedril Mikovi úškrnok. „Dobre, dobre, mal si pravdu. So šťastím,“ dodal a zastal pri autobuse. Vystúpili s auta a rozhliadli sa.
„Ty spojazdni autobus, ja sa po niečom pozriem, len tak náhodou.“ „Fajn,“ povedal Gareth a začal prezerať autobus. Mike zatiaľ prešiel ďalej a zistil, že to vlastne ani nie je mesto, ale len nejakých pár domov uprostred ničoty. Dokopy spočítal dvadsaťpäť budov a dve farmy. Rozbehol sa ku jednej farme.
Gareth bol v autobuse. Vypáčil dvere, ktoré už bohvieako nefungovali, a vošiel dnu. Tam naňho čakalo prekvapenie. Za volantom sedel zombie, ktorý automaticky schytal nôž do čela a na zemi bol druhý zombie, ktorý sa zmohol len chytiť ho za topánku a dopadol rovnako. Chrčanie ustálo a Gareth prezrel celý autobus. Vyhodil telá, dal ich aspoň päť metrov od autobusu a potom vyčistil celý autobus. Našiel kopec užitočných vecí a zistil, že to je celkom kvalitný autobus, lenže bez paliva. Akoby mu čítal myseľ Mike, pretože keď sa pozrel von oknom, uvidel, ako oproti nemu ide obrovský pluh.
Mike odstavil stroj na odhŕňanie snehu z ciest a vystúpil. „Kde si našiel toto preboha?“ „Neďaleko boli farmy. Keďže tu žilo málo ľudí, napadlo ma že by to tu mohlo niekde byť niečo na odhŕňanie snehu, pretože sa im tu na to cez zimu samozrejme vysrali. Našiel som to, a aby toho nebolo málo, v kabínke, ktorá má ešte mimochodom vzadu úložný priestor, mám asi pätnásť kanistrov s palivom, čiže autobusovú nádrž to nasýti.“ „Si génius, Mike. Práve som ti chcel oznámiť, že ten autobus nemá palivo.“ „Nuž tak rýchlo natankujme a vypadnime, dneska to ešte chcem spojazdniť a zajtra ráno odísť.“ „Fajn.“
Dali sa do práce a o sedem hodín boli naspäť s oboma vozidlami. Všetci ich čakali pri bývalom sídle banditov. „Už je päť hodín večer, báli sme sa o vás!“ vykríkla Olivia a objala Mika. „Tento pluh ide strašne pomaly.“ „Načo nám vlastne je?“ ozval sa John a začal si stroj obzerať. „Nuž napadlo ma, že by sme mohli na predok autobusu namontovať ten pluh, je to ideálny pluh, ktorý má tvar V a odstráni čokoľvek stranou, ak mi rozumiete.“ „Už to dáva zmysel. Myslíš že to dnes stihneme?“ „Netuším, každopádne hneď do práce. Ja a John primontujeme pluh, všetci ostatní odmontujte generátor, ale opatrne.“ Práca bola rozdelená a všetci ju začali vykonávať.
Mike prišiel s geniálnym nápadom. Na zadnom parkovisku zacúvali pluh a oproti neho postavili autobus. Pred autobus položili šesť drevených paliet, nad ktoré Mike posunul pluh tak, aby sa tam dal odmontovať. Za dve hodiny ho odmontovali (trvalo to dlho pretože skrutky boli zhrdzavené a ukrutne držali. Gareth za dve hodiny odmontoval generátor, preniesli ho až ku autobusu a začali pomáhať Mikovi s pluhom. Všetci ho na palete chytili a otočili opačne, takže špic smeroval teraz ku bývalému pluhu. Potom ho posunuli kus bližšie ku autobusu aby si Mike naznačil kde môže vŕtať. Tento autobus im vyhovoval aj preto, lebo mal motor vzadu, takže spredu mohli trieskať a vŕtať koľko chceli. Johna zas napadlo, aby rozobrali starý pluh ako sa len dá a vystužili ním autobus. Skvelý nápad. V šrote skončili aj všetky džípy, odčerpali z nich palivo do kanistrov, ktoré mal Mike z farmy a tie uschovali zatiaľ na parkovisku. O ďalšie dve hodiny mal Mike pustený generátor, ale zapínali ho len keď vŕtal, aby neminuli veľa paliva. Dokopy vyvŕtal dvadsaťpäť dier. V starom pluhu našli náhradné šrauby a Mike sa ich rozhodol použiť všetky. Bolo deväť hodín a stále neboli hotoví. Pluh vážil asi tak osemsto kilogramov. To znamenalo, že nemohol prevážiť autobus, plus dozadu namontujú generátor s váhou päťsto kilo. Nechali si to na zajtra, pretože už nebolo takmer vidieť a nechceli svietiť, lebo by to zožralo veľa paliva. Všetci odišli do malého domčeka vyspať sa, boli unavení, ale radi, pretože už to stačilo len zamontovať, vyskúšať a odísť.
Mike ležal. Nemal pojem o čase, ale bola určite polnoc. Stále nemohol zaspať, lebo ho hrial pocit na duši, že čo nevidieť zočí svoju Martinu a takisto aj svojho syna. Tak dlho nad tým premýšľal, až nakoniec zaspal...
Komentáře
Přehled komentářů
je to v pohode len už to neni také ako to bolo už to je skor pribeh na stanovačke a zlýbanditi .... viac zombie viac mika a jeho zabijania a viac walking deadu ináč je to také suché no nechám sa prekvapiť čo bude dalej ale ináč je to dobré
Napätie
(CooceR (autor), 10. 10. 2014 13:24)Ono tam toho napätia bude veľa, teraz len potrebujem napísať jednu dve suché časti ako sa pripravovali na odchod atd, neboj sa :) a konečne to niekto komentoval čiže dnes večer začnem písať dalšiu časť :)
...
(dead, 9. 10. 2014 16:19)Skús tam dať trochu viac napätia, ale celkovo je táto časť dobrá.
v poho
(rick 158, 14. 10. 2014 16:49)